reklama

Dážď

,,Zajtra nepôjdem von- budem písať blog"- povedal som. ,,Má hnusné ústa"- skonštatovala ešte pred tým moja sestra o Ďurianovej vo večerných televíznych novinách. Opäť som mal možnosť využiť nevýhodu jedného kúpeľňového umývadla v panelákovom byte, tak som si s unaveným zívnutím začal prezerať galériu v mobile. Bol som hrdý na svoje fotky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

,,Zajtra nepôjdem von- budem písať blog"- povedal som. ,,Má hnusné ústa"- skonštatovala ešte pred tým moja sestra o Ďurianovej vo večerných televíznych novinách. Opäť som mal možnosť využiť nevýhodu jedného kúpeľňového umývadla v panelákovom byte, tak som si s unaveným zívnutím začal prezerať galériu v mobile. Bol som hrdý na svoje fotky. Rozmýšľal som, kedy moja sestra vyjde von z kúpelne. Zhasol som svetlo v izbe a otvoril som okno. Na moje prekvapenie šiel po ulici len jeden muž v rifliach a akejsi kobercovej bunde ktorý sa náhlil dolu ulicou. Zakašlal som. Chcel som, aby sa muž obzrel, no vyzeralo to že takto v noci nejde ulicou prvý raz. Za ním o chvíľu prešla ešte tučná žena so psíkom. Potom dlho nikto nešiel. Posledný raz som sa nadýchol nočného vzduchu a zatvoril som okno. Otvoril som to menšie. V žiadnom prípade som si nešiel umyť zuby, hoci po návšteve zubárky deň pred tým bolo jasné, že by som to asi robiť mal. Dával som si s tým načas. Vonku prešiel jeden s posledných nočných autobusov. O chvíľu prešiel ďalší. Ráno som sa odšuchtal k počítaču. S facebookom som i nemohol pomôcť. Na oplátku stránka nepomáha mne. Opäť som však musel uznať, že v hornej modrej lište sa skrýva akési čaro jednoduchej komunikácie. Nešiel som raňajkovať. Radšej som chatoval so sestrou, ktorá sedela v izbe vedľa. Keď sme to robili prvý raz, prišlo mi to celkom vtipné- teraz už ani nie. Všimol som si, že breza pred panelákom oproti ktorá sa statočne týčila po siedme pschodie bola teraz na vrchu zlomená. Prišlo mi jej ľúto. Zo zamýšľania ma vytrhol až zvuk facebookového chatu spolu so zúrivým názvom záložky internetovej stránky "Dášénkáá vám posiela správu!". Chcela vedieť, či k nej môže ísť moja sestra spať. Vonku stále pršalo a bolo mokro. Ľudia chodili s dáždnikmi. Pre takéto počasie píšem blog- pomyslel som si. ,,Pozri 26- ku."- Vyrušila ma sestra. Napísal som: mhdbb.sk. ,,Ide o dvanástej"- povedala. Otočil som sa na stoličke, aby som sa pozrel na biele hodiny s čiernymi číselkami a ružovým rámom. Bolo trištvrte na dvanásť. To ma dosť prekvapilo a začal som romýšľať, či radšej nepôjdeme na neskorší autobus. Teraz som často preklikával medzi facebook.com a blog.sme.sk. Začal som sa z nudy prehrabávať vo fotkách z dovolenky, či by som nenašiel nejakú vhodnú na profilovku. Nič. Opäť som a pozrel na ružové hodiny- teraz už bolo o tri minúty dvanásť. Tak, asi predsa len pôjdeme na neskorší- napadlo ma. Pod oknom prefrčal autobus. Počul som, že vhupol do jednej mláky. Nejaká žena zanadávala. Prešlo vytunené auto so zjavne silnými reproduktormi. Počul som ho skoro až na koniec dlhej ulice. Pozrel som sa, či stále prší. Mokro bolo stále- len zopár postarších dôchodcov ešte nosilo dáždniky.

Samuel Búlik

Samuel Búlik

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ty máš rád také melancholické počasie? No, ani nie. Hej Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu